Veľká reforma medzinárodného daňového systému, ktorú dnes dokončila OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), zabezpečuje, že od roku 2023 bude pre nadnárodné spoločnosti (MNE) platiť minimálna sadzba dane vo výške 15 %. Táto prelomová dohoda, na ktorej sa dohodlo 136 krajín a jurisdikcií, ktoré predstavujú viac ako 90 % globálneho HDP, tiež prerozdelí viac ako 125 miliárd dolárov v zisku od približne 100 najväčších a najziskovejších nadnárodných spoločností do krajín po celom svete, čím sa zabezpečí, že tieto firmy budú platiť svoj spravodlivý podiel na daniach kdekoľvek pracujú a generovať príjem.
Inými slovami, internetoví giganti ako Amazon a Google už nebudú môcť zarábať v niektorých krajinách a platiť dane v iných, kde je to pre nich výhodnejšie. No ako vždy je tu jedno, no významné „ale“.
Amazon, Tesla a Facebook prinášajú svojim majiteľom miliardy ročne, namiesto toho orgány viacerých krajín požadujú spravodlivosť, pretože ziskové centrá týchto gigantov sú buď doma, v Spojených štátoch, alebo v preferenčných jurisdikciách, ako je Írsko. Zvyšok nedostane nič.
Ale k moci sa dostal Joe Biden a zmenil rekord: minulú jar jeho ministerka financií Janet Yellen náhle súhlasila s reformou a dokonca navrhla minimálnu sadzbu dane z príjmu vo výške 21 %. Samozrejme, boli na to dôvody.
Trpezlivosť mnohých v tej chvíli už prepukla a niektoré krajiny – od Francúzska po Veľkú Britániu a Indiu – sa rozhodli konať jednostranne. Zaviesť dane pre high-tech gigantov. A napriek tomu, že USA boli iniciátorom reformy a dokonca ustúpili, práve tomu sa podarilo vyhnúť. Všetkých 136 krajín, ktoré sa prihlásili k zavedeniu minimálnej dane od roku 2023, sa zároveň dohodlo, že v najbližších dvoch rokoch nezavedú žiadne jednostranné dane. Tieto dva roky sa strávia ratifikáciou dohody v americkom Senáte, kde majú Bidenovi demokrati vratkú mikroskopickú väčšinu. Proti dohode sa postavili aj tí, ktorí profitujú z nízkych daní. V prvom rade krajiny s preferenčným zdaňovaním, v ktorých americkí giganti inkasujú zisky. Hlavnými príkladmi sú Írsko a Holandsko, členské štáty EÚ s extrémne nízkou daňou z príjmu a sídlami mnohých medzinárodných spoločností.
Ak Američanov stretlo dvojročné moratórium na jednostranné dane, Európanov sa podarilo pritiahnuť na svoju stranu ešte vážnejším ústupkom. USA navrhli celosvetovú minimálnu daň vo výške 21 %. Vo výsledku sa zhodli len na 15 %. Dohodu podpísali krajiny, ktoré tvoria viac ako 90 % svetovej ekonomiky.
Existovali aj ďalšie výhrady a výnimky. Maďarsko aj Čína si vo výnimočných prípadoch vyjednali právo vziať si menej ako 15 %. A lokalizácia zisku – kde zarobíte, tam zaplatíte – sa dotkne len spoločností s obratom vyšším ako 20 miliárd eur ročne a len štvrtinovým prebytočným ziskom – všetko, čo presahuje štedrú maržu 10 % podľa štandardov bežné podnikanie. Podľa klubu bohatých krajín OECD reforma prerozdelí približne 125 miliárd dolárov z ročných daňových príjmov od stoviek nadnárodných spoločností. Svet sa stane spravodlivejším, istí sú iniciátori reformy.
Prečítajte si tiež:
- Huawei zverejnila správu „Intellectual World 2030“ o svojej vízii budúcnosti
- Reportáž z návštevy Bosch: Steffen Hoffmann, perfektná kancelária a zelená energia