Európska únia chce zakázať používanie geoinžinierstva, pretože to môže mať zlé následky na klímu Zeme. Vedci už desaťročia varujú spoločnosť pred globálnym otepľovaním. Ale neschopnosť našej spoločnosti dostatočne rýchlo prejsť z fosílnych palív na ekologicky čistú energiu si vyžaduje nájsť neštandardné spôsoby, ako obmedziť globálne otepľovanie.
Niektorí ľudia sa môžu pýtať: "Je geoinžinierstvo všeliekom na zmenu klímy, okysľovanie oceánov a odstraňovanie skleníkových plynov?" Samozrejme, na túto otázku môže byť ťažké odpovedať. Hoci geoinžinierstvo môže mať svoje výhody, existuje aj veľa neznámych dôsledkov a rizík spojených s takýmito aktivitami.
Ľudstvo už dosiahlo takú úroveň rozvoja, že uvažuje o manažmente klímy v globálnom meradle. Takto by sme mohli obnoviť to, čo sme predtým mohli zničiť skleníkovými plynmi.
Európska únia však chce geoinžinierstvo zakázať. Úradníci sa obávajú, že by to mohlo viesť ku globálnej katastrofe, v porovnaní s ktorou je otepľovanie maličkosťou.
Tiež zaujímavé: Prvá fotografia z teleskopu Jamesa Webba je rok: Ako to zmenilo náš pohľad na vesmír
Zmena klímy na planéte nie je nová myšlienka
V roku 1965 Vedecký poradný výbor prezidenta Lyndona Johnsona varoval, že možno bude potrebné zvýšiť odrazivosť Zeme, aby sa vyrovnali rastúce emisie skleníkových plynov. Je výstižné, že v tejto vôbec prvej prezidentskej správe o hrozbe klimatických zmien sa myšlienka zníženia emisií nezdá byť hodná zmienky.
O geoinžinierstve písal už Stanislav Lem vo svojej knihe „Súhrn technológií“. Jedným z prvých vedcov, ktorí použili termín geoinžinierstvo v kontexte klímy, bol Cesare Marchetti, ktorý v roku 1977 navrhol myšlienku sekvestrácie oxidu uhličitého v oceánoch. V roku 1982 John Holdren, neskorší vedecký poradca prezidenta Baracka Obamu, použil tento termín v článku o príležitostiach a rizikách klimatických zásahov.
Termín solárne geoinžinierstvo sa prvýkrát oficiálne objavil v marci 2017, keď Harvardská univerzita oznámila, že spúšťa nový výskumný program súvisiaci so solárnym geoinžinierstvom. Tento program zahŕňa štúdium vplyvu rôznych látok uvoľňovaných do atmosféry na odraz a rozptyl slnečného svetla.
Najznámejším príkladom prírodného solárneho geoinžinierstva bola erupcia sopky Pinatubo na Filipínach v lete roku 1991. Do atmosféry sa vtedy dostalo asi 20 miliónov ton oxidu siričitého. Odrazením slnečného svetla späť do vesmíru pomohli častice v stratosfére počas nasledujúcich dvoch rokov znížiť globálne teploty o približne 0,5 °C.
Malo by sa však chápať, že rôzne formy manipulácie životného prostredia ľudia používajú už dlho. V celosvetovom meradle to však robíme prvýkrát. Otepľovanie klímy je výsledkom uvoľňovania skleníkových plynov do atmosféry, o čom väčšina vedcov a svetového spoločenstva nejaký čas ani netušila. Toto však nie je jediný príklad. Nie je to tak dávno, čo sa ukázalo, že za posledných 20 rokov ľudia odčerpali zo zeme toľko vody, že sa os rotácie našej planéty posunula o 80 cm. Aj keď, jedna vec je zničiť Zem náhodou, a dalsia vec je dokazat ovladat klimu v globalnom meradle a vediet si prisposobit svoju pre svoje potreby.
Takéto schopnosti má, samozrejme, každá vyspelá civilizácia. Problém je v tom, že predtým, ako ľudstvo dosiahne takýto stupeň vývoja, z našej Zeme môže zostať málo.
Prečítajte si tiež: Teleportácia z vedeckého hľadiska a jej budúcnosť
Čo je geoinžinierstvo?
Ľudská činnosť spôsobuje značné škody na životnom prostredí. V dôsledku toho – globálne otepľovanie, ktoré je dnes považované za jeden z najväčších environmentálnych problémov. Každý nový rok láme teplotné rekordy toho predchádzajúceho. A geoinžinierstvo, do ktorého sa vkladajú mnohé nádeje, sa môže ukázať ako dobrý nápad.
Geoinžinierstvo je súbor technológií, ktoré sú zamerané na manipuláciu životného prostredia s cieľom zmeniť klímu. Projekty geoinžinierstva spadajú do dvoch hlavných kategórií: odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR) a riadenie slnečného žiarenia (SRM), známe tiež ako modifikácia albeda alebo odraz slnečného svetla.
Odstránenie oxidu uhličitého zahŕňa čistenie atmosféry od prebytočného oxidu uhličitého, ktorý je hlavnou príčinou globálneho otepľovania. Manažment slnečného žiarenia zahŕňa rozptyl alebo odraz malej časti slnečného svetla späť do vesmíru, aby ochladil planétu.
Obe tieto metódy majú svoje výhody a nevýhody. Odstránenie oxidu uhličitého je dobré pre životné prostredie, vyžaduje si však veľké finančné a technologické náklady. Manažment slnečného žiarenia lacnejšie a rýchlejšie, no nesie so sebou veľa neistôt a rizík, ako napríklad vplyv na kolobeh vody, počasie, ekosystémy a v dôsledku toho aj na medzinárodnú politiku.
Okrem toho existuje oveľa viac nápadov na geoinžinierstvo. Patrí medzi ne takzvané obohacovanie morskej vody hydroxidom vápenatým, ktorý znižuje kyslosť oceánov, čím sa znižuje tlak na morské organizmy, ako sú ustrice, a absorbuje CO2. Rovnako ako pasívne radiačné chladenie počas dňa, ktoré zvyšuje tepelný tok zo Zeme do vesmíru vďaka inštalácii teplo odrážajúcich panelov na jej povrchu.
Samotné slovo „geoinžinierstvo“ zahŕňa technológiu v planetárnom meradle. Niektorí výskumníci však uvažovali o aplikácii takýchto technológií lokálnym spôsobom a skúmali rôzne metódy, ktoré by mohli chrániť koralové útesy, lesy alebo ľadovce.
Tiež zaujímavé:
- Európska komisia plánuje umiestniť do vesmíru centrum na spracovanie údajov
- Čína dokončila výstavbu vesmírnej stanice Tiangong
Európska únia geoinžinierstvo nechce
Európska komisia, ktorá je výkonným orgánom Európskej únie, plánuje zakázať geoinžinierstvo na území EÚ. Dôvodom tohto rozhodnutia je obava z nekontrolovaného dopadu takéhoto konania na ľudí a prírodu. Komisia sa domnieva, že geoinžinierstvo nie je riešením problému klimatických zmien, ale len ho maskuje. Namiesto toho Komisia navrhuje zamerať sa na zníženie emisií skleníkových plynov a prispôsobenie sa meniacej sa klíme.
Zákaz geoinžinierstva bude zavedený ako súčasť novej klimatickej stratégie EÚ do roku 2050, ktorá by mala byť oznámená v novembri 2023. Táto stratégia musí byť v súlade s Parížskou klimatickou dohodou z roku 2015, ktorej cieľom je udržať nárast globálnej teploty pod 2 stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.
Je zrejmé, že existujú otvorené otázky riadenia a etické otázky o tom, kto ovláda zemský termostat. Štúdie navyše ukazujú, že solárne geoinžinierstvo nemusí v konečnom dôsledku vyriešiť problém, ak budú vysoké emisie skleníkových plynov pokračovať viac ako storočie.
Tiež zaujímavé: Terraformovanie Marsu: Mohla by sa červená planéta zmeniť na novú Zem?
Geoinžinierstvo sa môže stať liekom
Nie všetci však s plánmi Európskej komisie súhlasia. Niektorí vedci a politici tvrdia, že geoinžinierstvo môže byť užitočným nástrojom na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, najmä ak sa výrazne neznížia emisie skleníkových plynov. Veria, že zákaz geoinžinierstva obmedzuje možnosti výskumu a inovácií v tejto oblasti. Okrem toho sa vedci a odborníci na klímu obávajú, že iné krajiny alebo organizácie môžu vykonávať geoinžinierske experimenty bez medzinárodného schválenia alebo dohľadu.
Geoinžinierstvo je kontroverzná téma, ktorá vyvoláva množstvo emócií a otázok. Je nádejou na záchranu alebo hrozbou pre ľudstvo? Je to etické alebo nie? Je to potrebné alebo nie? Odpovede na tieto otázky nie sú jednoduché a jasné. Vyžadujú si širokú a otvorenú diskusiu zahŕňajúcu vedcov, politikov, občiansku spoločnosť a médiá.
Výskum ukazuje, že pokračovaním vypúšťania skleníkových plynov, či už s geoinžinierstvom alebo bez neho, ľudia narúšajú neuveriteľne zložitý systém, ktorý pre nás môže mať pripravené prekvapenia týkajúce sa klímy. Jedna vec je jasná – s hrozbou klimatických zmien treba niečo urobiť, a to okamžite, pretože svet, ako ho poznáme, môže jednoducho zmiznúť. Nasledujúce generácie nám to možno neodpustia.
Prečítajte si tiež: