Pred siedmimi rokmi sa svet, ako ho poznáme, obrátil hore nohami. Jedna osoba poskytla presvedčivé dôkazy, že nové technológie nielen uľahčujú komunikáciu medzi ľuďmi, ale zahŕňajú aj neustály dohľad nad všetkými používateľmi internetu. Samozrejme, niektorí z vás uhádli, že hovoríme o záhadnom Edwardovi Snowdenovi, ktorý išiel proti systému tým, že povedal svetu pravdu o špeciálnych službách, najmä o USA. Kto sa však v skutočnosti skrýva za touto záhadnou osobnosťou? Génius, bojovník za slobodu alebo adept svetovej konšpiračnej teórie?
Kto je Edward Snowden?
Teraz nepoviem, kde sa malý Edward narodil a vyrastal. Snowdenov pôvod nie je až taký dôležitý, ale stojí za to vedieť, že sa narodil a vyrastal v rodine s dlhou tradíciou, pokiaľ ide o prácu pre americkú vládu. Jeho starý otec a otec boli dôstojníkmi pobrežnej stráže, jeho matka bola súdnou úradníčkou na štátnom súde v Marylande a jeho staršia sestra je stále právničkou vo Federálnom justičnom centre (FJC).
Prirodzene, Edward musel spojiť svoju budúcnosť s verejnou službou. Jeho starý otec o tom sníval, často sa o tom hovorilo v kruhu rodiny. Hoci po škole nastúpil na vysokú školu v rodnom Marylande, kde študoval základy informatiky, zaujímal sa o počítače a kybernetickú bezpečnosť.
A v roku 2004 sám vstúpil do služby v americkej armáde a odišiel do Iraku, kde v tom čase prebiehali vojenské operácie. Ale záhadná nehoda, pri ktorej si Snowden zlomil obe nohy, ho prinútila demobilizovať. Hoci sa už nikdy nevrátil k štúdiu a nevyštudoval vysokú školu. Najprv pracoval ako ochrankár v niektorých objektoch Národnej bezpečnostnej agentúry, no čoskoro v roku 2007 získal pozíciu špecialistu na počítačové systémy v centrále CIA v Ženeve a neskôr v Japonsku. Tu sa začína celkom zaujímavý príbeh.
Snowden v špeciálnych službách
Snowden získal prácu v CIA účasťou na špeciálnych veľtrhoch práce. K práci sa dostal najmä preto, že ho už vtedy veľmi zaujímali počítačové siete a kybernetické hrozby. Aj keď, ak si pamätáte, nemal špeciálne vzdelanie, ale podľa jeho následného kariérneho rastu to bol zrejme veľmi dobrý špecialista.
Kariéra v CIA bola spojená najmä s počítačovými sieťami a kybernetickými hrozbami. Hoci bol uvedený len ako správca systému. Neskôr dostala Edwardova kariéra zaujímavé pokračovanie. Na 4 roky (2009-2013) bol Snowden pridelený do NSA (Národná bezpečnostná agentúra) ako zamestnanec spoločností Dell a Booz Allen. V tom čase pomáhal okrem iného pripravovať IT systémy na ochranu pred kybernetickým hackovaním zo strany čínskych služieb.
Nie je celkom jasné, aké úlohy Snowden počas svojho pôsobenia v NSA plnil, pretože jeho verzia udalostí sa líši od tej oficiálnej, čo by nemalo nikoho prekvapiť. So zameraním na to, čo hovorí sám Snowden, bol v NSA zodpovedný za analýzu sieťovej infraštruktúry a vytváranie nových spôsobov zhromažďovania údajov o používateľoch internetu a mobilných telefónov.
Edward Snowden a boj proti masovému sledovaniu
V určitom bode svojej kariéry si Snowden všimol, že prístup, ktorý mal, umožnil bezproblémové a neobmedzené zhromažďovanie údajov, ako sú fotografie, konverzácie a telefónne hovory takmer komukoľvek. Poznamenal veľký potenciál tohto nástroja, ktorý sám pomáhal vytvárať. Ako zamestnanec NSA mal Edward prístup k utajovaným dokumentom vrátane spravodajského programu PRISM, ktorý sa zaoberal odpočúvaním a zberom údajov o občanoch USA.
Najzaujímavejšie je, že program bol navrhnutý tak, aby chránil Američanov pred opakovaním útokov z 11. septembra. Snowden však videl, že údaje sa nezbierali len o ľuďoch, ktorých správanie by mohlo naznačovať ich spojenie s terorizmom, ale aj o podnikateľoch, politikoch (vrátane Angely Merkelovej) a predovšetkým o obyčajných ľuďoch. Snowden priznal, že bol schopný počúvať telefonický rozhovor Baracka Obamu bez toho, aby opustil svoju kanceláriu. Edward si uvedomil, že aj agenti NSA boli sledovaní. Každý deň prešli „rukami“ agentúry 3/4 prevádzky siete v USA.
Snowden sa spočiatku snažil upozorniť na svoje etické obavy u vyššieho manažmentu, no tí na jeho pripomienky nereagovali. Jeho túžba povedať svetu pravdu o NSA zosilnela, keď videl, ako agentúra narába s citlivými informáciami o ľuďoch. Všetko vyzeralo obzvlášť zvláštne na pozadí vyjadrenia riaditeľa spravodajskej služby Jamesa Clappera, ktorý ubezpečil Kongres USA, že NSA nezhromažďuje žiadne údaje o občanoch USA.
Potom sa Snowden rozhodol konať. Najprv opustil Dell a presťahoval sa do Booz Allen. Účel tohto kroku bol jediný – zvýšiť ich privilégiá v prístupe k tajným dokumentom za účelom ich krádeže a zverejnenia. Údaje začala zbierať v apríli 2012 a do mája 2013 ukradla viac ako 1,7 milióna dokumentov. Zároveň kontaktoval novinárov z The Guardian a The Washington Post, ktorým poskytol informácie a spisy, ktoré mal. V máji si dal mesiac pauzu a odišiel do Hongkongu, kde sa údajne chystal liečiť epilepsiu. V tom čase začali americké denníky publikovať sériu článkov na základe dokumentov, ktoré im dal Snowden.
Edward sa, samozrejme, nikdy nevrátil do svojej vlasti, do USA. Aj tu je veľa zaujímavostí. Najprv sa Edward chystal presťahovať na Island, aby získal politický azyl, ale z nejakého dôvodu neodletel. Potom sa stala najpodivnejšia vec. USA požiadali Hongkong o vydanie Snowdena, ale boli zamietnuté. Potom bol jeho pas zrušený a hongkonské úrady boli upozornené na možné problémy.
Snowden sa záhadne objaví v lietadle letiacom do Moskvy. Existujú dve verzie tohto zvratu udalostí. Podľa jedného z nich Edward urobil toto rozhodnutie, keď si uvedomil, že Rusko by chcelo všetkými možnými spôsobmi obťažovať americké úrady, keď získalo prístup k cenným dokumentom. Druhá verzia sa nesie v duchu špionážnych filmov. Niektoré nepotvrdené zdroje tvrdili, že FSB sa podarilo uniesť Američana a priviesť ho do Moskvy, pričom zorganizovala jednodňové zasadnutie v Šeremeteve. Samozrejme, teraz mali špeciálne služby Ruska nielen dokumenty, ale aj samotný zdroj informácií. Pamätáme si, že neskôr Snowden hovoril iba z Moskvy a nie cez americké masmédiá. Predtým bolo všetko inak.
Práve z The Guardian sa svet dozvedel, že NSA uchováva telefónne záznamy Američanov aj Európanov a že tieto údaje zdieľajú priamo telekomunikačné spoločnosti ako Verizon. Nasledujúce články hovorili o existencii programu PRISM, ktorý prijíma informácie o akciách používateľov v sieti a na ktorých sa podieľali Facebook, Google, Microsoft і Apple.
Snowdenove údaje objasnili, že NSA spolupracuje aj s inými spravodajskými agentúrami, čo agentúre umožňuje sledovať ľudí na celom svete bez ohľadu na ich národnosť alebo polohu. Zhromažďovaním metadát (na ktorých pracoval aj Snowden) bolo možné priradiť sieťovú aktivitu konkrétnej osobe v reálnom svete a na diaľku sa nabúrať do jej počítača, kradnúť súbory alebo nahrávať ľudí pomocou vstavanej kamery a mikrofónu.
Navyše vďaka projektu Politerain môže byť internet použitý ako zbraň. Mimochodom, špeciálne služby Ruska to využili celkom efektívne. Ako príklady použitia informačných zbraní stačí spomenúť vírus Petya, botanické farmy v Skolkove a kybernetické útoky na americké a európske vládne inštitúcie.
Film o Snowdenovi neprezrádza celú pointu
Informácie, ktoré priniesol Edward Snowden, otriasli nielen verejnou mienkou, ale aj intelektuálnymi mysľami mnohých krajín sveta. V okamihu sa ilúzia anonymity na internete, ako aj dôvera vo vládne inštitúcie nenávratne vytratili. Snowden sa stal jednoznačne nepriateľom číslo 1 vlády Spojených štátov.
Napriek tomu, že ľudia v mnohých krajinách organizovali pochody na podporu jeho činov, žiadna z krajín (vrátane Ukrajiny) mu nechcela udeliť azyl zo strachu pred hnevom Spojených štátov. Azyl mu udelil až Rusko, ale len pod podmienkou, že sa vzdá svojej ďalšej činnosti udavača. Aj keď možno boli aj iné motívy.
Odvtedy ubehlo dlhých sedem rokov, počas ktorých mali čas nakrútiť dokumentárny film „Citizenfour: Snowden's Truth“ o Snowdenových záletoch. A samotnému Edwardovi sa dokonca podarilo vydať knihu s názvom „Nezávislá pamäť“.
Film veľmi dobre ukazuje, ako sa Snowdenovi podarilo získať takéto dôverné informácie a vziať ich obídením bezpečnostného systému. Snowden napríklad rozdával Rubikove kocky s odpočúvaním niektorým ľuďom a potom z nich bez vzbudenia podozrenia vybral pamäťovú kartu. To ukazuje, že je oveľa jednoduchšie „hacknúť“ ľudí ako digitálny bezpečnostný systém.
Aj tento film rozpráva o niekoľkých dôležitých aspektoch celého tohto príbehu. Hoci americký odvolací súd rozhodol, že zhromažďovanie údajov NSA nie je v súlade s Patriot Act, ktorý agentúru zriadil, jej programy, ako napríklad PRISM, naďalej fungujú bez akýchkoľvek obmedzení.
Film zároveň príliš neodhaľoval podstatu imidžu Edwarda Snowdena, čo neodhalilo detaily jeho práce v NSA. Fanúšikovia „konšpiračných teórií“ sa však pobavili a s radosťou sa vrhli do sveta špionáže.
Aká budúcnosť čaká Snowdena a ... nás?
S vedomím vysokej ceny, ktorú Snowden zaplatil za svoju odvahu, je smutné vidieť dôsledky jeho obety. Bez výraznejšej kolektívnej reakcie zo strany ľudí sa časom skutočnosť, že nás vlády špehovali, zmenila z niečoho nehorázneho na niečo normálne v povedomí verejnosti.
Mne osobne to pripomína situáciu Panama Papers, pri ktorej sa ukázalo, že najmocnejší ľudia sveta sa vyhýbali plateniu daní, po čom nikto z nich nemal žiadne následky. Ďalej stojí za zmienku škandál Cambridge Analytica, v ktorom boli dáta používateľov použité na politické hry. Navyše CIA, FSB a ďalšie tajné služby sveta naďalej zbierajú informácie o používateľoch a neexistuje žiadna sila, ktorá by ich mohla zastaviť.
Mimochodom, Edward Snowden tiež nedávno varoval, že vlády budú chcieť využiť epidémiu COVID-19 a posunúť špionážne nástroje na monitorovanie občanov na ešte vyššiu úroveň. To všetko je samozrejme pod zámienkou ich ochrany. Mnohokrát som hovoril o svojich obavách z týchto metód. Ako sa ukázalo, po chvíli, ako vidíte, sa to ukázalo ako pravda, pretože implementácia takýchto nástrojov sa deje pred našimi očami. V tej istej Európe a USA a z hľadiska karantény sme ďaleko nezašli.
Z tejto histórie by sme sa mali poučiť a vyvodiť správne závery. Vedieť, že nás na internete nechráni rúška anonymity a že vládne orgány majú veľký záujem vedieť všetko o tom, čo robíme a aké máme názory na určité udalosti alebo javy. Treba pochopiť, že zámery akýchkoľvek štátnych orgánov voči nám by vôbec nemali byť dobré. Od zverejnenia údajov NSA uplynulo dlhých sedem rokov. Za ten čas mohli Spojené štáty aj iné národy vytvoriť oveľa invazívnejší program ako PRISM, o ktorom jednoducho nemôžeme nič vedieť.
Pri pohľade na skutočnosť, že sme sa z tejto histórie nepoučili pre spoločnosť, sa obávam, že dôsledky môžu byť teraz ešte hrozivejšie. Špeciálne služby mnohých krajín môžu pod rúškom boja proti koronavírusu monitorovať nielen konverzácie a korešpondenciu, ale aj obchodné kontakty a pohyby. A toto je oveľa desivejšie. Na obzore sa môže črtať tvrdý totalitný režim s úplnou kontrolou nad ľudstvom. Ale z nejakého dôvodu som si istý, že každú chvíľu sa môže objaviť ďalší Snowden a potom sa dozvieme všetky podrobnosti.