Ako Taiwan, Čína a USA bojujú o technologickú dominanciu: veľká vojna čipov

Vo svete čipov a polovodičov sa už dlho vedie veľká vojna o technologickú dominanciu, pričom hlavný boj vedie medzi Taiwanom, USA a Čínou.

Polovodičová kríza posledných rokov vo svetovej ekonomike viedla k zvýšeniu cien čipov, spôsobila problémy v automobilovom priemysle, hernom priemysle a medicíne. Prečo sa to deje? Je to len o ekonomických otázkach? Je to všetko veľká politika? Takéto otázky si teraz kladie množstvo odborníkov a novinárov.

Tiež zaujímavé: Všetko o špecifikáciách USB a o tom, ako sa USB Type-C líši od USB Type-A

Sen čipového giganta TCMS

Sídlo taiwanského čipového giganta TCMS nás víta veľkým červeným nápisom „Dream“. Práve sen o zaujatí hlavného miesta na trhu s polovodičmi je hybnou silou globálneho stretu. Ide o prvý konflikt, ktorého centrom sú neobranné technológie. Kto má polovodiče, bude vládnuť svetu.

Cesta z Taipei do Hsinchu trvá niečo vyše hodiny. V tomto malom meste nie je nič mimoriadne zaujímavé: ani cenné pamiatky, ani krásna architektúra. Ani jeho poloha na pobreží Taiwanského zálivu nezaručuje úchvatné výhľady. Z hlavného mesta Taiwanu do tohto mesta s viac ako 400 000 obyvateľmi sa však po diaľniciach každý deň vlečie prúd áut s tisíckami inžinierov, programátorov a špecialistov na kybernetickú bezpečnosť.

Hsinchu potrebuje skutočnú armádu takýchto pracovníkov. Nie je to prekvapujúce, veď na viac ako 700 hektároch priemyselného parku, ktorý tu vznikol pred viac ako štyrmi desaťročiami, dnes sídli až 360 technologických firiem, veľkých aj malých. Technologickým klenotom v korune celého Taiwanu je podniková štvrť gigantickej spoločnosti Taiwan Semiconductors Manufacturer Company, známejšej ako TSMC. Oblasť vyzerá mimoriadne pokojne. Neexistuje nič ako krčmy, obchody a neónová atmosféra Taipei.

Nenechajte sa však týmto pokojom zmiasť. Stačí sa na chvíľu zastaviť pri nápise „Sen“ a sen o obhliadke tejto budovy či okolia na chvíľu rýchlo zastavia strážcovia, ktorí stretávajú zvedavých turistov. Celé územie je starostlivo monitorované termokamerami, ktoré zaznamenajú akýkoľvek pohyb a rýchlo upozornia na nečakaných hostí.

A niet sa čomu čudovať: TSMC nie je len technologickou pýchou Taiwanu. V prvom rade je dnes garantom bezpečnosti celého štátu. Koniec koncov, toto je krajina, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou môže stať zdrojom ďalšej vojny. Hoci scenáru vojenského útoku ČĽR na Čínsku republiku (ako sa Taiwan oficiálne volá) málokto z politikov a odborníkov verí, tento ostrov je už v centre vojny.

Ako ste už pochopili, toto je vojna o nadvládu nad polovodičovým priemyslom.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o Copilotovi Microsoft

Na prednej strane čipu je to nepokojné

Keď sa 6. decembra objavila videoreportáž, v ktorej americký prezident Joe Biden stojí bok po boku s generálnym riaditeľom TSMC Morrisom Changom a oznamuje rozsiahlu investíciu taiwanskej spoločnosti v Arizone, bolo jasné, že to nie je všetko. A nie, že by Chang ohlásil obrovský nárast investícií z plánovaných 12 miliárd dolárov na 40. Kľúčová bola dohoda, že v Arizone sa má postaviť jedna z najpokročilejších polovodičových tovární na svete.

A už 8. decembra bolo oznámené, že holandská vláda plánuje zaviesť prísne obmedzenia na vývoz pokročilých zariadení na výrobu polovodičov. Práve v Holandsku pôsobí spoločnosť ASML, magnát vo výrobe strojov na tlač čipov v litografii 14 nm a menej (teda pokročilejších). Teraz by mal byť predaj týchto áut v Číne zakázaný. Nebude to ľahké rozhodnutie, keďže predaje do Číny predstavovali v minulom roku 15 % tržieb ASML. Existuje však veľa náznakov, že vláda v Amsterdame už túto oblasť prevzala.

9. decembra prijal japonský minister priemyslu Yasutoshi Nishimura telefonát od Giny Raimondo, americkej ministerky obchodu. Dôrazne vyzvala Tokio, aby sa zapojilo do čipového priemyslu, a aby nielen začalo spolupracovať na ich výrobe, ale predovšetkým pomohlo odrezať Čínu od dodávok polovodičovej technológie. A hoci na tento návrh zatiaľ z Japonska neprišla žiadna oficiálna odpoveď, fakt, že japonská spoločnosť Rapidus podpisuje zmluvu s americkým IBM na výrobu 2-nanometrových čipov, hovorí za všetko.

Reakcia samotnej Číny bola takmer okamžitá. Tamojšie ministerstvo obchodu podalo 12. decembra sťažnosť na Spojené štáty Svetovej obchodnej organizácii. Dôvod: USA sa chystajú svojou politikou obmedzovania čínskych plánov výroby čipov viesť ku globálnej kríze.

Všetky tieto udalosti len za pár decembrových dní ukazujú, aká horúca atmosféra panuje okolo zdanlivo nudných čipsov, respektíve ich výroby. Aj keď v skutočnosti tieto búrlivé emócie zúria už dlho.

Návšteva predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane v tom roku ukázala, akí sú silní. Kým tam letela, politická situácia na ostrove sa natoľko vyhrotila, že si mnohí odborníci a analytici, mierne povedané, lámali hlavu nad dôsledkami návštevy. Prečo začínať ďalší globálny konflikt, keď svetom otriasa vojna na Ukrajine? Prečo Pelosi a USA dráždia Čínu?

Dnes je jasné, že USA mali konkrétny cieľ a stretnutie Pelosiovej a Morrisa Chunga nebolo náhodné. Týmto cieľom je obmedziť výrobné kapacity Číny (spoluprácou s Taiwanom a presviedčaním západných krajín k spolupráci) a tým odrezať Nebeskú ríšu od výroby čipov.

Prečítajte si tiež: Testoval som a urobil rozhovor s Bingovým chatbotom

Ako ropa a zlato

Čipy sú dnes všade. Notebook, na ktorom to píšem, sa ani nezapne, nieto ešte pripojenie na internet a ukladanie dát. Bez čipov nie sú ani obrovské dátové centrá, ani smartfóny, chladničky, práčky, vysávače, elektronické skútre a autá.

Tomu rozumejú všetci stratégovia v Pekingu a Washingtone. Pretože všetky pokročilé technológie – od strojového učenia po protiraketovú obranu, od autonómnych vozidiel po vojenské drony – vyžadujú pokročilé čipy.

Dnes neexistuje žiadna dôležitá oblasť života, ktorá by mohla fungovať bez polovodičov. Nejde len o priemysel, IT či vojenskú sféru, ale napríklad aj o modernú medicínu. Náš všeobecný blahobyt a prosperita závisia od prístupu k nim. Jeden dron obsahuje od 1,5 tisíc do 3 tisíc mikroprocesorov. Podľa Asociácie polovodičového priemyslu (SIA) sa tento rok očakáva, že celosvetová hodnota tohto trhu presiahne 600 miliárd USD. V roku 2022 dosiahla 553 miliárd USD a rok predtým - 440 miliárd USD. Konzultačná spoločnosť McKinsey odhaduje, že celosvetový dopyt pretože polovodiče budú len rásť a očakáva sa, že do konca desaťročia bude mať toto odvetvie hodnotu 1 bilión dolárov.

Niet divu, že dnes majú čipsy cenu zlata a ropy. Akú hodnotu má táto komodita, ukázala pandémia, keď narušenie dodávateľských reťazcov mikroobvodov viedlo k ich nedostatku a ovplyvnilo globálnu ekonomiku. Na dopravníkoch boli tisíce áut, ktoré sa nedali predať, pretože bez čipov sa nedali ani otvoriť dvere. Iným výrobcom mobilných zariadení začali dochádzať produkty na predaj. Vtedy si svet uvedomil skutočne obrovský význam čipov.

Vo svete však neexistuje geograficky koncentrovanejší priemysel ako výroba čipov. Dokonca aj produkcia ropy je rozložená rovnomernejšie. Saudská Arábia je magnát, no zodpovedá len za 15 % celosvetovej produkcie.

Čo sa týka čipsov, máme niekoľko globálnych monopolov. Taiwan je nesporným lídrom vo výrobe polovodičov. Holandsko s ASML a vlastným trhom so strojmi ovláda pokročilú litografiu. Južná Kórea vyrába približne 40 % pamäťových systémov. A USA sú stále hlavným vývojárom know-how a dát pre tlač na čipy.

S takýmto harmonogramom sa Čína, ktorá je považovaná za technologickú veľmoc s ambíciami stať sa svetovou veľmocou #1, ukazuje ako závislá od zvyšku sveta. Čína stále vyváža takmer všetky polovodiče, ktoré potrebuje. A ich plány na vytvorenie vlastného polovodičového priemyslu sa stretli s protiplánom USA odrezať Čínu od všetkých technológií potrebných na vytvorenie skutočne moderných čipov.

A v centre tohto plánu je ostrov v Tichom oceáne, okolo ktorého sa hromadí stále viac nevyriešených problémov. Čipy sú na jednej strane zárukou bezpečnosti krajiny a na druhej strane sú dôvodom ešte silnejších ašpirácií Číny na anexiu Taiwanu.

Tiež zaujímavé: Aktualizácia Windows 11 22H2 Moment 3: čo môžete očakávať?

Taiwan riziká

Podľa Boston Consulting Group v roku 2021 pochádzalo 90 % technologicky najvyspelejších polovodičov z Taiwanu, hlavne od TSMC. Polovica príjmov spoločnosti pochádza z amerického trhu a približne 10 % pochádza z čínskeho trhu. Taiwan má oproti svojim konkurentom veľkú výhodu v objeme výroby aj v kvalite. Ich procesory sú vyrobené pomocou 5 nanometrovej technológie. A to znamená, že sú najúčinnejšie a energeticky najúčinnejšie na trhu. Podľa správy bude v roku 2025 TSMC schopné vydať procesor založený na 3nm technológii, vďaka čomu bude smartfón schopný pracovať na jedno nabitie približne 4 dni. Celkovo celý tento biznis dáva Taiwanu až 15 % národného HDP.

Taiwan je však už desaťročia v geopolitickej roztržke. Medzinárodnú situáciu krajiny možno najlepšie opísať záhadnou frázou „všetko je ťažké“. Oficiálne sa Taiwan ako Čínska republika považuje za politického a inštitucionálneho dediča predrevolučnej Číny a ČĽR za uzurpátora. Pre ČĽR je však Taiwan „odbojnou provinciou“ a Peking v rámci svojej politiky jedného štátu účinne bojuje proti akémukoľvek medzinárodnému uznaniu štátnosti Taiwanu. Výsledkom je, že iba 16 krajín oficiálne uznáva Taiwan ako nezávislý čínsky štát. Situáciu ešte viac komplikuje fakt, že nie všetci taiwanskí politici a nie všetci taiwančania uznávajú, že ide o „skutočnú Čínu“. Opak: Vnímanie taiwanskej štátnosti sa posilňuje.

V takejto situácii, posilnenej neustálymi hrozbami z Pekingu, sa polovodičový potenciál stal hlavným vyjednávacím čipom Taipei v globálnej politickej skladačke. Neexistuje jediný taiwanský politik, ktorý by v tejto oblasti nemal svoj názor na polovodiče a taiwanskú vládu. Chýba už len vtipný maskot, ktorý by sa vydával za čip a predával by sa vo forme magnetiek, kľúčeniek a figúrok. Ale aj bez toho je úloha polovodičov v prosperite a bezpečnosti tejto krajiny kľúčová.

„Vyrábame asi 90 % najmodernejších polovodičov na svete. Okrem toho sa 40 % ich vývozu uskutočňuje po mori. Ak teda okolo Taiwanu vypukne nejaký konflikt, bude to pre svetovú ekonomiku kolaps. A to by sme nechceli absolvovať. Preto je našou povinnosťou zabezpečiť, aby nedošlo ku konfliktu medzi Taiwanom a Čínou,“ hovorí Joseph Wu, minister zahraničných vecí Taiwanu.

Ide o bezprecedentnú situáciu. Garantom, povedzme si to na rovinu, prežitia celého štátu je technika a už vôbec nie obrana. Prečo teda Taiwan, akoby strčil hlavu pod sekeru, súhlasil s presunom časti svojej výroby do Spojených štátov?

Samotná vláda Tchaj-pej si pravdepodobne nie je taká istá v neochvejnosť pozície svojho štátu. Začiatkom decembra 2022 miestne ministerstvo vnútra oznámilo prísne obmedzenia pre technických pracovníkov pracujúcich v kľúčových sektoroch, ktorí chcú cestovať do Číny. A to nielen pre tých, ktorí chodia do práce, ale aj pre tých, ktorí sa chystajú na výlet alebo sa chcú Čínou len prejsť. Technickí zamestnanci spoločností spolufinancovaných vládou (a to sa týka polovodičov) budú musieť získať špeciálne povolenie od Národného imigračného úradu 60 dní pred plánovaným odchodom. Navyše, nové pravidlá majú platiť tri roky po tom, čo človek prestane v takejto technologickej firme pracovať.

A to je len prvý krok k ochrane tohto najcennejšieho majetku. Taiwan pripraví špeciálny tím na ochranu technológií a obchodných tajomstiev TSMC. Aj od Američanov. Takže aj so zvýšenými investíciami v Arizone by malo existovať zariadenie, ktoré bude minimálne o jednu generáciu slabšie, než aké vyrobí materská spoločnosť na Taiwane.

Budú však Spojené štáty súhlasiť s takouto dohodou?

Prečítajte si tiež: 7 najúžasnejších spôsobov použitia ChatGPT

Čipsy "vyrobené v USA"

Ovplyvnená polovodičovou krízou a čínskymi nárokmi na Taiwan, Bidenova administratíva jednoznačne prešla do ofenzívy. Jedna vec je investovať do vlastného trhu a druhá vec je postaviť sa proti Číne.

V polovici októbra – krátko pred 20. zjazdom Komunistickej strany Číny – vydali USA prezidentský dekrét, ktorý uvalil dodatočné obmedzenia na vývoz pokročilých polovodičov s veľkosťou tranzistorov pod 14-16 nanometrov do Číny. Teda na mikroobvodoch, ktoré sú na trhu najžiadanejšie. Dôležité je, že to platí tak pre tie vyrobené v USA, ako aj pre tie, ktoré navrhli americké spoločnosti, no vyrobené v tretích krajinách. Ako dezert tu bol zákaz amerických občanov podporovať čínsky čipový priemysel bez špeciálnych licencií. V skutočnosti bolo dané ultimátum: buď americký pas, alebo práca pre čínske spoločnosti v sektore čipov. Reakcia bola okamžitá: väčšina manažérov a inžinierov začala hromadne opúšťať prácu v čínskych spoločnostiach.

Okrem toho sa USA snažia prilákať spojencov na spoluprácu. Preto volania do Tokia a plány pre Holandsko. Čokoľvek, čo odreže Čínu skutočným múrom z najnovších technológií. To ale neznamená, že sa USA úplne zbavia závislosti od dovozu polovodičov. Tim Kalpan z Bloombergu v komentári bezprostredne po tom, čo bola investícia do závodu v Arizone s fanfárou oznámená, písomne: "Prepáčte USA, ale 40 miliárd dolárov vám nekúpi čipovú suverenitu." Možno si nekúpia suverenitu pre celú krajinu, ale Apple, ktorej generálny riaditeľ Tim Cook sprevádzal Bidena a Morrisa Chunga, sa môže začať cítiť istejšie a nezávislejšie. Koniec koncov, štvrtina najpokročilejších taiwanských polovodičov ide do Cookovej spoločnosti.

Technológia, tak ako doteraz, zostane viac-menej v rukách Taiwancov. Ak sa však vyskytnú nejaké bezpečnostné problémy na samotnom ostrove, v USA bude podpora. Pre USA je naďalej mimoriadne dôležité, aby Čína takúto podporu nemala.

Prečítajte si tiež: Čo je CorePC - Všetko o novom projekte od Microsoft

V hre je však Čína

Čína v súčasnosti vyrába len asi 15 – 16 % mikroprocesorov používaných jej vlastnými spoločnosťami. Zvyšok sú dovozy. Čína chce situáciu čo najskôr zmeniť a do roku 2030 zvýšiť vlastnú produkciu na 70 %. Na dosiahnutie tohto cieľa Peking míňa obrovské sumy peňazí. Obrovskou podporou pre firmy, ktoré chcú ísť do výroby čipov, sú aj daňové úľavy, dotácie na výskum a vývoj, podpora dovozu komponentov a dokonca aj nákup zahraničných konkurentov.

Celkovo Peking doteraz vyčlenil viac ako 150 miliárd dolárov na stimuláciu pokroku v polovodičovom priemysle. Je zrejmé, že to nestačilo, ale agentúra Informovala o tom agentúra Reuters, že Čína pracuje na dodatočnom balíku podpory v hodnote viac ako 1 bilióna juanov (143 miliárd dolárov) pre svoj polovodičový priemysel. To jasne ukazuje dôležitosť, ktorú prikladajú tomuto odvetviu.

V júni Xi Jinping navštívil polovodičovú spoločnosť vo Wu-chane. Rozhodol sa osobne skontrolovať dôležité podniky v Číne, ktoré sa zaoberajú výrobou polovodičov.

„Musíme vziať život technológie do vlastných rúk. Ak sa každé mesto, každý high-tech vývojový sektor, každá technologická spoločnosť a každý vedec bude riadiť pokynmi vlády o technologických inováciách, určite budeme schopní dosiahnuť ciele,“ povedal Si Ťin-pching..

Ciele, o ktorých hovoril, sú oveľa dôležitejšie ako výsledky výroby v jedinom závode. Hoci rozhodujúci význam majú práve továrne na výrobu polovodičov. Koniec koncov, pred štyrmi rokmi v továrni na polovodiče vo Wu-chane Xi poeticky popísal, ako sú polovodiče pre priemysel rovnako dôležité ako srdce pre ľudské telo.

Situácia so sankciami voči niektorým čínskym spoločnostiam ukázala, že treba niečo urobiť. Všetky spoločnosti, nielen z USA, ale aj tie, ktoré pôsobia na tomto trhu, mali zakázané predávať polovodičové technológie spoločnosti Huawei. Bola to studená sprcha, pretože ukázala, že najvýznamnejšiu čínsku technologickú spoločnosť možno zraziť na kolená. Práve pre nedostatok technológií výroby čipov začal taký nedostatok vlajkových lodí Huawei na pultoch obchodov. Huawei prakticky stratil svoju pozíciu na globálnom trhu smartfónov. Spoločnosť sa stále nezotavila.

Niet divu, že Čína chce nezávislosť. Plány sú však plány a je čoraz ťažšie ich realizovať. Ani veľa peňazí investovaných do tohto odvetvia nie vždy pomôže. Najpôsobivejším príkladom je úsilie spoločnosti Hongxin Semiconductor Manufacturing Co. z Wuhanu Tú istú spoločnosť navštívil aj Xi Jinping. Na investície do výroby mikroobvodov minula závratných 20 miliárd dolárov. Všetko išlo na úkor štátnej dotácie. Spoločnosť prisľúbila, že namiesto toho v roku 2020 dodajú 30 14 moderných polovodičov s veľkosťou 7 a XNUMX nanometrov. Len plány stroskotali predtým, ako továreň vyrobila jediný čip.

V Ríši stredu sú však aj prvé úspechy. Toto leto bolo oznámené, že SMIC, jeden z najväčších čínskych výrobcov čipov, uviedol na trh 7nm čip, iba o generáciu alebo dve za lídrami v tomto odvetví.

To je presne to, čo vysvetľuje americký útok na výrobu a získavanie pokrokových čipov a mikroobvodov, ktorý náhle vypukol na pozadí americko-čínskej konfrontácie. A čipová vojna trochu vysvetľuje slová Morrisa Changa, ktorý vo svojom prejave v Arizone oznámil, že „globalizácia a voľný obchod sú takmer mŕtve“.

V skutočnosti sa o voľnom obchode v časoch konfliktov môže len snívať. Ale z nejakého dôvodu som si istý, že nás čaká veľmi zaujímavá konfrontácia medzi Čínou a USA. Možno práve táto konfrontácia prispeje k pokroku v oblasti polovodičov.

Prečítajte si tiež:

• Fenomén Bluesky: aký druh služby a je to na dlhú dobu?
• Čo sú siete 6G a prečo sú potrebné?